Pita je Viedeň, a podľa niektorých rozhovorov i vtipná Viedeň, ale nie tak vyčistená a odzbrojená.
Ak sa rozohní, tak do širokých digitálnych stupníc, premenlivých vo svojom prúde, rozpätých vo zvukovom poli. Označenie “pionier glitchu”, od čias vedenia labelu, a môžeme povedať že i crew Mego, právom zasluhuje.

Seven Tons for Free (Mego, 1996), digitál začal na poli Mega prvýkrát pulzovať. Mohli by sme pokračovať cez rôzne kolaborácie a prírastky kamarátskym vydavateľstvám až k takmer zjemňujúcim, emočne vloženým nahrávkam – Get Out (Mego, 1999), Get Down (Mego, 2002), Stereoctypie (Mego, 2005) a naozaj vynikajúci Get off (Hapna, 2004).

Nekonečné, obmieňajúce sa čisté minimalistické tóny, nabaľujúce sa v jednotlivých pasážach, ostré, hrubé modulované noisové návaly zvuku konvertujú na rytmicky a digitálne pokojné pasáže. Stabilita vs. hardkor.

Na svojej typickej dráhe s Bauerom a projektom General Magic zanechal trilógiu nahrávok na časovoparalelnom labeli Touch – Fasst, Ballt a kaktusový Passt, kde pri 12. skladbe viete, že “je to tam!”, táto hudba je svoja. Za kaktusy (a ostatné grafické prevedenia nahrávok labelu Touch) je ako inak zodpovedný Wozencroft.
Fenn O’Berg – projekt spojencov Fennezsa, O’ Rourka a spomínaného Pitu. Opäť pokračovanie nápaditými úchylnými covermi, ambície osloviť vnímavého poslucháča. Miestami znejú ako akademici, inokedy odľahčene. “The interesting thing is the inbetween”. Bauer. A sample z klasickej hudby by tiež nezapreli.

KTL – zoskupenie Stephen O’Malleyho (SunnO)))) s Pitom. Tu sa najlepšie ukazuje žánrový rozptyl. Zvonivé doommetalové pasáže/ Pitov digitálny doprovod.

Medzi ostatné kolaborácie patrí tá so šamanom Z’evom. Nesie názov Colchester ( Mego, 2008 ).
Badať Z’evove odseknuté akustické nánosy hororovej atmosféry a Pitove trecie plochy. Invenčne sa vyhnúť zvukovej priepasti, absentovať na vypozorované princípy a vsadiť na talent. Nepísané pravidlo akejkoľvek scény. No uvidíme, nakoľko to na Nexte vypáli.

-hilda-